Prežiť rozkoš na koncertoch len tak nezažívam...Zväčša je sa jedná o miestnosť plnú podnapitých ľudí, ktorí hlava- nehlava lietajú kade- tade. Minule im padla za obeť moja kabela, no vždy je to lepšie ako odísť domov s monoklom pod okom.
Ale toto bolo niečo úplne iné. Šla som tam hlavne kvôli Valihorovi. Veď toľko som už o ňom počula a čítala no zoči- voči, to je už iná káva. Došla som medzi prvými. Sadla som si tesne pod pódium. A potom to prišlo. Úplne nenápadný mladík v zelenej vestičke a bordových menčestrákoch s gitarou v ruke.
Na ulici by ste si ledva všimli. Shannon. John Shannon. Je to džez? Alebo fusion? Či dokonca niečo iné? Neviem. Ale je to úžasné. Možno to znie pateticky. Budiš.
Ja som nikdy nepokladala gitaru ako takú za nejaký brutál umelecký prostriedok expresie, experimentátorstva...no mýlila som sa. Extáza, do ktorej ma tento Američan preniesol bola neuveriteľná. A nielen mňa. Hra zvukov a melódii. Pocitov a vnemov. Tomu sa hovorí hudba. Trio Valihora, Rozsa, Shannon sa dokonalo zladilo a predviedlo v tej najlepšej forme. Miestami komédia, miestami vážnosť, no vždy jednotný celok a pritom individualita každého z nich nepodľahnutá... No čo ma najväčši prekvapilo, bola dynamika. Rýchlosť a obratnosť v striedaní polôh. Jedným slovom koncert v pravom slova zmysle!
11. apr 2008 o 20:52
Páči sa: 0x
Prečítané: 789x
The Univerzal cure
Už chápem pojmu univerzálny liek...a nie je to slogan žiadnej farmaceutickej spoločnosti bažiacej po zdravej populácii.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)